Z rodnej Oravy sa po štúdiu teológie dostal v roku 1787 ako evanjelický farár na východné Slovensko do Chmeľova.V roku 1808 prichádza do Giraltoviec už vo funkcii šarišsko-zemplínskeho seniora. Práve za jeho pôsobenia bola veža giraltovského evanjelického kostola nadstavaná a namiesto renesančného vzhľadu dostala klasicistickú podobu. Postavená bola tiež nová ľudová škola.

Staník ešte pred príchodom do Giraltoviec písal teologické a mravoučné spisy. Okrem nich v roku 1799 napísal Historiu nábožných ceremonií a obyčajů. V roku 1801 vytvoril dokonca dve diela s religionistickým zameraním – Mythologiu Egypťanů jako grunt všech jiných mythologií a tiež Mythologiu Řeků a Řimanů. Staník bol veľkým propagátorom pestovania zeleniny, ovocia a chovu včiel medzi pospolitým ľudom. Z nem- činy preložil Včelársky katechizmus pře naučení obecného lidu od J. L. Christa (1796) a zostavil Krátky výtah z nau- čení o prirozeném opatrování včél slo- ženého od Jana Woyssa (1798). Napísal tiež Krátke a na zkoušenosti založené naučení ovocné stromy a záhradné rostliny pře domovní a kuchynské potřeby vyvodit a obchodit (1798). V giraltovskom regióne pomáhal zakladať sady, v ktorých učil roľníkov štepiť ovocné stromy. Kráľovská uhorská miestodržiteľská rada v Budíne mu v roku 1812 adresovala pochvalné uznanie za jeho prínos v boji proti čiernym kiahňam. Michal Staník bol osvietenským, všestranne zameraným učencom prelomu 18. a 19. storočia, ktorý v jednej osobe spájal kňaza a teológa, religionistu a historika, pomológa a včelára, autora početných spisov, prekladateľa i ľudovýchovného pracovníka. V Giraltovciach, kde pôsobil štrnásť rokov, zomrel (+1822) a tu je aj pochovaný. Žiaľ, jeho hrob na mestskom cintoríne sa nám nezachoval. Pri evanjelickom kostole bola pred troma rokmi zasadená pamätná lipa, ktorá by nám ho mala aspoň takto symbolicky pripomínať.

Autor: Adrián Eštok